Odhad počtu bytov v bytových a rodinných domoch v Bratislave (grid 250x250m)

Priestorové rozmiestnenie bytov sa štandardne spracúva pomocou diskrétnych objektov (hranice administratívnych jednotiek), do ktorých sú agregované údaje o počte bytov. Tento spôsob prezentácie je však často nedostatočný na analytické účely. Hlavnými nedostatkami sú zanedbávanie prírodných pomerov a možná modifikácia hraníc, ktoré môžu štatisticky významne ovplyvňovať výsledky priestorových analýz dát. Keďže rozmiestnenie bytových domácností a ich poznanie priestorovej diferenciácie je potrebné pre mnohé oblasti ľudskej činnosti (plánovanie dopravy či územné plánovanie), Hlavné mesto SR, Bratislava prvýkrát vytvorilo rastrovú vizualizáciu odhadu počtu bytov s využitím dátovej sady sietí obsahujúcej jednotlivé mriežky každej z krajín EÚ. Bratislavu bol použitý dataset s veľkosťou 250 m x 250 m. V rámci vizualizácie sú zobrazené dáta (odhad) o počte bytov v rodinných a bytových domoch. V rámci rodinných domov je odhadnutý počet bytov na 1, bo bližšie informácie zo zdrojových údajov neboli k dispozícii. Zdrojom údajov pre odhad sú údaje od Úradu geografie, kartografie a katastra SR.

Odhad počtu bytov v bytových a rodinných domoch v Bratislave (grid 1x1km)

Priestorové rozmiestnenie bytov sa štandardne spracúva pomocou diskrétnych objektov (hranice administratívnych jednotiek), do ktorých sú agregované údaje o počte bytov. Tento spôsob prezentácie je však často nedostatočný na analytické účely. Hlavnými nedostatkami sú zanedbávanie prírodných pomerov a možná modifikácia hraníc, ktoré môžu štatisticky významne ovplyvňovať výsledky priestorových analýz dát. Keďže rozmiestnenie bytových domácností a ich poznanie priestorovej diferenciácie je potrebné pre mnohé oblasti ľudskej činnosti (plánovanie dopravy či územné plánovanie), Hlavné mesto SR, Bratislava prvýkrát vytvorilo rastrovú vizualizáciu odhadu počtu bytov s využitím dátovej sady sietí obsahujúcej jednotlivé mriežky každej z krajín EÚ. Bratislavu bol použitý dataset s veľkosťou 250 m x 250 m. V rámci vizualizácie sú zobrazené dáta (odhad) o počte bytov v rodinných a bytových domoch. V rámci rodinných domov je odhadnutý počet bytov na 1, bo bližšie informácie zo zdrojových údajov neboli k dispozícii. Zdrojom údajov pre odhad sú údaje od Úradu geografie, kartografie a katastra SR.

Podiel počtu trvalobývajúcich obyvateľov v Bratislave podľa pohlavia a vekových skupín (grid 250x250m)

Priestorové rozmiestnenie obyvateľstva sa štandardne spracúva pomocou diskrétnych objektov (hranice administratívnych jednotiek), do ktorých sú agregované údaje o počte obyvateľov. Tento spôsob prezentácie je však často nedostatočný na analytické účely. Hlavnými nedostatkami sú zanedbávanie prírodných pomerov a možná modifikácia hraníc, ktoré môžu štatisticky významne ovplyvňovať výsledky priestorových analýz dát. Keďže rozmiestnenie obyvateľstva je jedna zo základných socioekonomických premenných a poznanie jej priestorovej diferenciácie je potrebné pre mnohé oblasti ľudskej činnosti, Hlavné mesto SR, Bratislava prvýkrát vytvoril rastrovú vizualizáciu odhadu podielu obyvateľov podľa základných demografických štruktúr (pohlavie, vek) s využitím dátovej sady sietí obsahujúcej jednotlivé mriežky každej z krajín EÚ. Pre Bratislavu bol použitý dataset s veľkosťou 250 m x 250 m. V rámci vizualizácie sú zobrazené dáta (odhad) o trvalobývajúcom obyvateľstve Bratislavy podľa ekonomických vekových skupín a pohlavia. Zdrojom údajov pre odhad je Ministerstvo vnútra SR. Podiely sú spracované tak, že ide o podiel v danej skupine na celkový počet trvalo bývajúcich obyvateľov v gride (rastri). V rámci spracovania údajov boli gridy s menším počtom obyvateľov anonymizované.

Odhad počtu trvalobývajúcich obyvateľov v Bratislave podľa pohlavia a vekových skupín (grid 1x1km)

Priestorové rozmiestnenie obyvateľstva sa štandardne spracúva pomocou diskrétnych objektov (hranice administratívnych jednotiek), do ktorých sú agregované údaje o počte obyvateľov. Tento spôsob prezentácie je však často nedostatočný na analytické účely. Hlavnými nedostatkami sú zanedbávanie prírodných pomerov a možná modifikácia hraníc, ktoré môžu štatisticky významne ovplyvňovať výsledky priestorových analýz dát. Keďže rozmiestnenie obyvateľstva je jedna zo základných socioekonomických premenných a poznanie jej priestorovej diferenciácie je potrebné pre mnohé oblasti ľudskej činnosti, Hlavné mesto SR, Bratislava prvýkrát vytvoril rastrovú vizualizáciu odhadu počtu obyvateľov podľa základných demografických štruktúr (pohlavie, vek) s využitím dátovej sady sietí obsahujúcej jednotlivé mriežky každej z krajín EÚ. Pre Bratislavu bol použitý dataset s veľkosťou 1km x 1km. V rámci vizualizácie sú zobrazené dáta (odhad) o trvalobývajúcom obyvateľstve Bratislavy podľa ekonomických vekových skupín a pohlavia. Zdrojom údajov pre odhad je Ministerstvo vnútra SR.

MESH model Bratislavy 2019

MESH model 2019 predstavuje trojrozmernú ortofotomapu, ktorá je zložená namiesto štvorcových pixelov v klasickej rastrovej ortofotomape sieťou polygónov, ktoré vytvárajú 3D plochu objektov. Z toho vyplývajú rádovo vyššie požiadavky na dátové kapacity ako pri klasických ortofotomapách a následná geometrická nedokonalosť MESH modelu. Rovnako ako klasická ortofotomapa v 2D je MESH model základným podkladom pre 3D a 4D priestorové informačné systémy.

3D model budov Bratislavy

Trojrozmerný model budov predstavuje priestorový model stavebných objektov. Magistrát hlavného mesta Bratislava disponuje v súčasnej dobe sériou 3D modelov zobrazujúcich stav budov aj z predchádzajúcich rokov, pričom posledný model dosahuje úroveň LOD 3 (LOD - level of detail). 3D model budov je využívaný v rôznych oblastiach Magistrátu hlavného mesta Bratislavy, od rôznych urbanistických úloh po vytváranie hlukovej mapy a navrhovanie opatrení na elimináciu hluku.

3D model terénu Bratislavy

Digitálny model terénu predstavuje model zemského povrchu, ktorý neobsahuje informáciu o objektoch na ňom. Má široké použitie, napríklad slúži ako podklad pre navrhovanie opatrení eliminujúcich dopady záplav z prudkých dažďov alebo je používaný na identifikovanie najvhodnejších oblasti postreku proti hmyzu.